Som rád, že máte vo Vašom časopise rubriku "Pamätné stromy". Vyrástol som a žijem na Bielokarpatských kopaniciach, ktoré sú mi nie ľahostajné. Je to zrejme preto, lebo každý kopaničiar, ktorý vyrástol na hrude zeme, si ju aj váži, pretože vie, ako ťažko bolo treba lopotiť, aby zem dala skyvu obživy.
Chcem týmto podať informáciu o dvoch stromoch, ktoré ešte stoja a žijú v lese, ktorý sa nazýva "Jelenec" alebo po našom "Sagar".
Ako vieme, v minulosti v našich lesoch sa zdržovali zbojníci, ktorých viedol zbojník menom Sagar. Keďže bol slobodný a zrejme aj šikovný, chcel si založiť vlastnú rodinu. Mal frajerku v Beckove, ktorú sa mu podarilo uniesť od rodičov do hôr. Svoje sídlo mali na Veľkej Javorine, kde si ju aj priviedol. Nakoľko bol kresťanom a nechcel žiť bezbožne, i keď bol zbojníkom, snažil sa začať spoločný život sobášom. Ako zbojník nemohol úmysel vykonať v kostole, tak sa rozhodli, že akt uskutoční najstarší zo zbojníkov menom Kláb. Ako miesto vybrali práve tieto dva stromy. Sú to buky. Muselo to
v tom čase byť pekné miesto, i keď bolo vysoko v horách.
Drevorubači v minulosti, ktorí robili v týchto miestach ťažbu, sa menovali Juraj Kozák a Martin Mičo. Nechali tieto stromy stáť ako pamiatku a nepoškodili ich. Ťažba sa prevádzala približne v rokoch 1922 až 1925. Ako deti sme od nich počúvali tieto príbehy z minulosti a vodievali nás do našich hor, aby sme poznali tieto miesta.
Na zbojníkov z našich hor ako spomienka spievala sa pieseň:
"Ve vŕšku Javoriny horí ohník horí,
koľ neho dvanásti sokoli
a já sú trinásty
syneček mlynárský,
šabličku seknem
všetkých zetnem."
Žiaľ, ale zrovna jemu sa pri nezhode s kamarátmi stalo, že ho zabili a tam aj pochovali. Bolo to na miestach terajšej vojenskej veže, na jeho hrobe bol kameň
s jeho iniciálkami i rokom pochovania. Pri výstavbe sa zrejme zničil a už viackrát som sa pokúšal nájsť toto miesto, ale sa mi to nepodarilo.
Ján Číčko
Moravské Lieskové