Tesne pri potoku v osade Predpoloma, časť U Janegu v obci Nová Bošáca, leží Janegov mlyn. Cez cestu vedie mlynský náhon, ktorý sa uchoval vďaka údržbe aj za socializmu. Na mieste starého mlyna dnes stojí synova chalupa, starý mlyn bol zbúraný pred trinástimi rokmi, dnes už stojí nový, chýba v ňom však technológia. V skromnej skupinke domov žije pán mlynár Ján Janega so synom a jediným susedom. V januári sme ho navštívili, aby sme sa dozvedeli viac o tunajšom mlynárčení v minulosti a dnes.
Technológia do mlyna sa kupovala z Čiech?
"Tá bola pôvodná, len do nej treba niektoré veci podľa dnešných potrebných moderných prvkov. V tom je problém, pretože u nás sa nič takého nevyrába, všetko je zo zahraničia a nemám toľko peňazí, aby som to mohol kúpiť."
V ktorom roku ste museli ukončiť svoju živnosť, činnosť mlyna?
"Môžete si to prepočítať, štyridsať, päťdesiat rokov späť, od kedy je socializmus. Tým pádom mlyny zavreli, všetky, a museli sme ísť od toho preč. Stroje nám nezobrali, ale ktoré väčšie mlyny boli, tak stroje aj zobrali a použili pre družstvo alebo iný účel. Stroje v našom mlyne zostali, len prevádzku ako takú zastavili a ja som musel celkom iné, ja som sa preorientoval."
Prezraďte, čo ste robili v období socializmu?
"Spravil som si v prvom rade školu, som mlynár, automechanik, elektrikár, mám strednú školu strojarinu. Čiže, čo som absolvoval, všetko sa mi hodí sem, do tohto a to, čo som robil mimo, keď som si spravil kvalifikáciu, zase sa mi hodila. Robil som u Štátnej technickej kontroly, takže tam bolo všetko možné. Potom som sa špecializoval na zdvíhaciu techniku. Havárie a smrteľné prípady, som bol ako súdny znalec. My sme museli vypracovať súdny posudok v spolupráci s bezpečnosťou, ja som mal technické veci a príslušníci mali v tom čase vyšetrovanie svedkov, či to nebola sabotáž, alebo niečo podobné, len technickú stránku som musel vyplniť ja. Príčiny, kto to zavinil, čo sa stalo, prečo sa to stalo. Čo som raz napísal, tak to som si musel obhájiť. A mlynárčina mi zostala ako taký koníček."
Takže teraz sa na dôchodku venujete svojmu koníčku?
"No, chcel bych to dokončiť, je to naša rodina, ja som štvrtá generácia. To máte vyše 250 rokov, takže chcel som to dielo tatove a mojich predkov dokončiť, pretože oni nemali tú možnosť, ani nemali také znalosti."
A pri samotnom rozbehnutí mlyna, je tu aj ekonomická stránka.
"To v prvom rade, ale hlavne tá odborná technológia, ekonóm musíte byť tiež. Bez toho sa to nedá, tomuto zas musíte rozumieť, pretože sú to zložité stroje. Prv ako sa to obilie začne mlieť, musí sa očistiť, potom sa začne ten postup z jedného stroja na druhý a na tretí až to ide von, ale to je množstvo zložitých operácií, pretože to nemôžete ako šrot, jednoducho, keby ste obilie rozdrtili ako pre ošípané, že by ste ho len rozdrtili. Nie, stroje sú tak stavané, že oni z toho jadra, ktoré je, potrebujú vymačkať jadro a tá šupka sa nesmie na pšenici polámať. A nemôžete to urobiť naraz, pretože postupne sa musí mačkať, na určité percento, bych tak povedal a preosiať sa musí, a potom sa to znova vracia a znova sa to zmačkne, čiže docieliť z toho obilia dostať 80 až 85 percent produktu. Všetko má svoje percentá a musíte presne sledovať, tak z tej dávky, príklad desať metrov, tak z tých desiatich metrov budeme mať tri metre krupicovej, dva metre tej, tri metre tej a tak ďalej. To vám musí vydať a nesmiete pretiahnuť tie jednotlivé typy múk, lebo tým by ste neboli škodní, ale by ste urobili zle. Musí byť tak."
Aké sú požiadavky na Vás od budúcich zákazníkov?
"No, v prvom rade, musíte mať znalosti, potom čo sa týka prevádzkovania ako takého alebo odbytu, to už potom bude záležať na požiadavkách odberateľa. To máte teraz pekárov, berú múku, potrebujú piecť, pre obchod, tam máte balené, takže to všetko sa dá, len momentálne som nad tým neuvažoval."
Ešte teda neuvažujete ani o dodávateľoch?
"Mal som len toľko, že vychádzam z jednej teórie: už ako spravíme, tak spravíme, ale jesť sa bude. Už či príde systém ten, alebo ten, ale jesť sa bude."
Zdá sa vám, že ste sa neskoro do toho dali?
"Na to, že režim bol taký, že ste nesmeli podnikať. Akonáhle sa dozvedeli, že niečo máte, alebo pripravujete, už aj vás brali na zodpovednosť, v tom čase sa to nedalo. Je tu ešte píla, gáter, cez deň som na ňom pracoval za určitých tvrdých podmienok a večer mi ho zamkli a ráno odomkli. Bol tam človek, ktorý nás kontroloval, s manželkou sme tam robili, ten nerobil nič iné, len sledoval, či evidujeme a či náhodou nejakú spreneveru neinkasujeme."
Akým spôsobom chcete dokončiť mlyn?
"Ja dlhy nechcem vôbec žiadne, to je jedna vec a druhá je to, že tie stroje, čo potrebujem, u nás kúpiť nemôžem, a keď som chcel, tu Vzduchotechnika
v Novom Meste niečo podobné vyrába, ale mi dali dvakrát tak vysokú cenu ako to stojí v Čechách. Pýtal som sa takto, hľa, z čoho vlastne vychádzate, kde beriete takú kalkuláciu, keď firma, ktorá je overená, vyrába a mám istotu, že mi to fungovať bude, ale vy mi to urobíte len podľa toho, čo vám ja poviem, a ja možno mám moje názory trošku zastaralé a vy to spravíte a funkčné to nebude. Mojich tristotisíc, alebo koľko, zahodím."
Keď ste teraz ten posledný mlynár, kto Vám radí?
"V tomto už v súčasnej dobe z tých mojich spolupracovníkov, ktorých nás tu bolo trinásť, čo viem a moji vrstovníci tú technológiu, ktorú ja tam chcem dať, nemajú. Ja by som potreboval pomôcť, to je predsa už vyvinutá technológia na vyššom stupni ako bolo naša, lebo postupne sa zdokonaľovali aj rodičia. Najskôr mali jednu stoličku, boli požiadavky na krupicovú múku, čiže oni to tak postupne dopĺňali. Ja toto mám už všetko za sebou, ale tam bolo veľa operácií, ktoré musel človek manuálne robiť, a tuto nebudem musieť, tuto automaticky preženem z jedného stroja na druhý, už čiste len expedícia bude. V mlyne už musíte vážiť do kila, vrecovať, čiže z týchto starých ja už nemám žiadnych poradcov. A keď sa obrátim, jedine ešte z týchto projektantov mlynov, v Pardubiciach, u nás ani to nemáme, čiže čo potrebujem, musím sa obrátiť na nich a oni veľmi ťažko informácie dávajú. Oni by to všetko najradšej prišli spraviť a nechať zaplatiť."
Koho by ste chceli ako svojho nástupcu?
"Mám troch synov, ale ani jeden z nich tú technológiu nepozná, pretože nemali možnosť. Štyridsať rokov to stálo a za tu dobu vývin v tomto smere bol iný alebo sa zdokonalil, čiže oni nemajú vôbec žiadne poznatky, ja som im to nemal kde ukázať. Tu už budeme musieť pripraviť niekoho na tej úrovni, čo si to bude žiadať. No a to by som tak mal vo výhľade - mojich detí deti.
Potrebujem v niekom vypestovať lásku k tomu remeslu. Hlavne, aby človek bol odtiaľto, samozrejme, to je v prvom rade, ten má lásku k domovine, ja som sa vždy rád vracal domov."
V tom čase, keď tu mlynári boli, trinásti sa uživili, a teraz, po toľkých rokoch, bude možnosť, že sa tu nebudete môct uživiť?
"Aj v tom čase bola konkurencia, kto to lepšie spravil, kto to lepšie vedel, kto mohol vyprodukovať a skoršie, tak ten obstál a mal viacej zákazníkov. No a ten, ktorý tu nebol tak šikovný, tak ten mal trošku problémy, je to ako dneska."
Vy ste boli taká šikovnejšia rodina?
"Jáj, to už neviem, ale otec bol veľmi šikovný, otec tiež ovládal tých profesií viac, lebo tam je spústa vecí, čo ja viem, stolárskych vecí, to on si vedel všetko urobiť, taký remeň zošiť, kožený, to nemôžete nikde. Remenára sem volať to nejde, ložisko vypovedalo, treba ho opraviť, treba ho vymeniť, to všetko jeden mlynár musel vedieť. A neboli až tak docenení tí ľudia. Prevažne to boli takí samoukovia, lebo nemali kde, každý sa učil na svojom.
To ja sa už nemôžem teraz odťahovať, lebo viete, mne sa tie roky krátia, ten elán mi môže naráz celkom vypadnúť."
V ktorom roku ste museli ukončiť svoju živnosť, činnosť mlyna?
Ešte teda neuvažujete ani o dodávateľoch?