Oskeruše jsou v našem kraji vzácnými stromy, o kterých se v tomto časopise nejednou psalo. Naposledy to bylo v č. 4/2002, kdy byla na těchto stránkách představena Nejedlíkova oskeruše z Kněždubu.
Dnešní památný strom - jeřáb oskeruše (Sorbus domestica) se nachází nad obcí Radějov v trati Šumědě v katastrálním území Strážnice na Moravě, tvoří krajinnou dominantu na louce asi půl kilometru jihovýchodně od kóty Žerotín. Své jméno "Karlova oskeruše" získal tento památný strom při příležitosti narození vnuka vlastníka pozemku v roce 2001.
I když má strom výšku pouze 13 m, obvod jeho kmene (v 1,30 m) je úctyhodných 337 cm a jeho stáří se odhaduje na 300 let. V roce 2000 bylo provedeno komplexní ošetření stromu. V roce 2003 došlo k začištění nových zlomů a zastřešení vzniklé dutiny. Ochranné pásmo tohoto památného stromu je tvořeno kruhem o poloměru 10 m.

Bohumil Jagoš

Súčasná podoba CHKO Biele Karpaty

1. októbra 2003 bola vyhláškou upravená hranica slovenskej CHKO. Išlo už o druhú úpravu vymedzenia hranice od jej vzniku.

Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty bola zriadená v roku 1979 vyhláškou vtedajšieho Ministerstva kultúry SSR.
Navrhovatelia vtedy vymedzili územie v mape, zostavovatelia plochovej tabuľky však pozabudli do výmery započítať niekoľko celých katastrov. V roku 1989 tak bolo územie spresnené a nanovo vymedzené. Bolo potrebné zosúladiť skutočnú výmeru územia, s plochou uvedenou vo vyhláške - znížiť celkovú výmeru zo 62.808 na 43.519 ha. Tento cieľ pochopili odborní pracovníci SCHKO ako príležitosť pre vylúčenie intenzívne využívanej poľnohospodárskej krajiny v bielokarpatskom podhorí a vypustenie lesných porastov so značne zmenenou drevinovou skladbou v severnej časti CHKO. S mapami vtedy prešli hranicu krok za krokom a podarilo sa im presadiť úpravu hranice podľa vtedy známych odborných kritérií, i keď predstaviteľ MK SSR bol náchylný "okresať" CHKO jednoduchým vygumovaním samostatnej západnej časti, zahŕňajúcej Myjavskú a Chvojnickú pahorkatinu...

Vrátenie pôdy

Zmeny vo využívaní a obhospodarovaní krajiny (vrátane bielokarpatskej) po znárodnení pozemkov a násilnej "socializácii" kopaníc sú všeobecne známe. Pre prírodu a typickú krajinu Bielych Karpát predstavuje najväčšiu traumu zánik rozptýleného osídlenia, spojeného s udržiavaním a obhospodarovaním územia. Po roku 1989 dostali pôvodní majitelia možnosť získať "znárodnenú" pôdu späť do svojich rúk, kontinuita života krajiny však bola už raz prerušená a jej opätovné nadviazanie vo väčšom rozsahu sa v dnešnom svete javí neveľmi reálne. Dedičom niekdajších hospodárov, dávno bývajúcim v mestách, chýba motivácia čo len vysporiadať vlastníctvo pozemkov, ktoré kedysi poskytovali obživu celým generaciám ich predkov.

Úprava hranice

Na tieto a ďalšie zmeny pomerov vo využívaní pôdy reaguje posledná úprava hranice CHKO, vyhlásená vyhláškou MŽP č.396/2003, ktorá vošla do platnosti 1. 10. 2003. Na projekte posledného spresnenia hranice sa podpísalo viacero potrieb - popri požiadavkách vymedziť CHKO na parcelný stav a vytýčiť hranicu tak, aby ju bolo možné jednoznačne identifikovať v teréne sledovala Správa CHKO hlavne odborné ochranárske ciele:

vypustenie častí, v ktorých zanikli dôvody ochrany - napr. delimitované lesné pozemky v k.ú. Chvojnica (Pod Havranom - Rybníček), urbanizované priestory, lesy so značne pozmeneným drevinovým zložením, stabilné oplôtkové pasienkové areály na TTP v k.ú. Poriadie (Škahorová), orná pôda a intenzívne TTP v k.ú. Dolné Bzince a Hrubá Strana (Cetuna), nevyužívané zdegradované pasienky porastené náletom v k.ú. Tuchyňa a Mikušovce (Kalvária - Skalice), lesy prevažne zmeneného drevinového zloženia s vysokým podielom ihličnanov v k.ú. Lednica (Kamenná hora - Zrnová - Kobylinec)
doplnenie CHKO o priľahlé lokality, významné z hľadiska ochrany prírody:
- zachovalá niva Chvojnice s meandrujúcim tokom v k.ú. Častkov,
- lúky a extenzívne sady s výskytom vstavačovitých rastlín a ohrozených druhov hmyzu vo viacerých lokalitách - v zosuvnom pásme Žalostinej (k.ú. Chvojnica a Vrbovce), na Záhradskej v k.ú. Lubina, v priestore Ostrý vrch - Chriby v k.ú. Moravské Lieskové, na Zabudišovej (k.ú. Bošáca), v Ivanovskej doline (k.ú. Ivanovce),
- komplex lesíkov a lúk v Bošáckej doline a hodnotné teplomilné spoločenstvá na bradlách na Rolincovej a Lysici v k.ú. Bošáca a Zemianske Podhradie,
- prameniská Kochanovského potoka, stoklasové pasienky s oskorušami a remízkami - hniezdiskami dudka a ďatľa hnedkavého na Jurákovci (k.ú. Zemianske Lieskové a Adamovské Kochanovce),
- extenzívne lúky a pasienky s rozptýlenými drevinami a brehovými porastami vlásočníc, s bohatým výskytom orchideí, s hodnotnými spoločenstvami teplomilného hmyzu viazaného na sprašové hliny a staré stromy v ústí Chocholanskej doliny v k.ú. Chocholná-Velčice,
- záver Zlatovskej doliny v k.ú. Hanzlíková a Zlatovce - lúky, ktoré neboli zasiahnuté likvidáciou medzí, takže sú tu teplomilné spoločenstvá krovín, význačné hniezdiská spevavcov, na nive toku sú vybudované liahniská obojživelníkov, v neregulovanej časti Zlatovského potoka sú vyvinuté panónske spoločenstvá bentického hmyzu,
- extenzívne pasienky a lúky s krovinatými medzami, s cennými druhmi teplomilného hmyzu, viazaného na staré stromy či na pastvu dobytka v priestore Pod Krasínom a Za Krasínom v k.ú. Dolná Súča,
- celá niva Vláry s neregulovaným korytom toku (k.ú. Horné Srnie) a s výskytom vzácnych druhov živočíchov, viazaných na kolmé brehy a štrkové lavice (brehuľa obyčajná, rybár riečny, niektoré vzácne blanokrídlovce), či s výskytom ohrozenej ryby pĺža zlatistého.

Ďalšie časti boli do CHKO v nevyhnutnej miere pribrané (prípadne z CHKO vypustené) z pragmatických dôvodov - kvôli zachovaniu celistvosti parciel a lesných porastov a kvôli jasnému vymedzeniu hraníc v teréne.
Súčasná výmera chránenej krajinnej oblasti je 44.568 ha, t.j. o 1049 ha viac ako doteraz. Územie tvoria prevažne lesné porasty a trvalé trávne porasty.

Správa CHKO (Ing. Soňa Koľajová) spracovala súpis všetkých parciel patriacich do CHKO a túto databázu poskytne spolu s presnými mapovými podkladmi aj príslušným katastrálnym úradom. Tieto zapíšu poznámku o príslušnosti parcely k chránenému územiu do katastra nehnuteľností, takže v budúcnosti sa tento údaj objaví aj na listoch vlastníctva. Zároveň bol vypracovaný aj zoznam lesných porastov (JPRL) patriacich do CHKO.
Súpis parciel v elektronickej podobe spolu s príslušnými mapami poskytne Správa CHKO aj starostom dotknutých obcí. V dohľadnej dobe budú mapy s vyznačením novej hranice CHKO k dispozícii aj pre verejnosť. Na prípadné otázky ohľadom novo vymedzeného územia CHKO Správa CHKO (Ing. Koľajová) ochotne poskytne kvalifikované odpovede.

Sylva Mertanová
Soňa Koľajová