Ekotrend Myjava funguje už 5 rokov ako nevládna, nezisková organizácia s celoslovenskou pôsobnosťou s cieľom združovať odborníkov, producentov, spracovateľov a záujemcov, ktorí sa stotožňujú s medzinárodne platnými pravidlami pre ekologické poľnohospodárstvo. Trvalo udržateľným ekologickým poľnohospodárstvom chcú chrániť a tvoriť životné prostredie, podporovať trendy zdravej výživy a zdravého životného štýlu a tým udržať poľnohospodárstvo ako tradičný odbor ľudskej činnosti.
Od vlaňajška dostala činnosť biopoľnohospodárov z Myjavy nový rozmer - vo veľkom rozbehli aj výrobu celozrnných špaldových výrobkov, bylinkových a ovocných čajov (pod novou značkou Ekotrend Myjava spol. s r.o.).
Krstným otcom týchto aktivít je ing. Dušan Janovíček (38) a my sme ho poprosili o rozhovor. Nie kvôli reklame. Pre inšpiráciu množstva poľnohospodárov (malých či veľkých), ktorí by sa teoreticky chceli (a mohli) dostať do systému biopoľnohospodárov.
Čo vlastne znamená tá skratka BIO a k čomu je to dobré?
BIO znamená, že takto označená biopotravina bola dopestovaná v súlade so zákonom o ekologickom poľnohospodárstve 224/98 Z.z., to znamená, že okrem iného pri výrobe neboli použité žiadne chemické ochranné látky, rýchlorozpustné priemyselné hnojivá a na danú biopotravinu bol vydaný biocertifikát.
Kde ste sa s myšlienkou ekologického poľnohospodárstva prvýkrát stretol a prečo ste sa stal jeho propagátorom?
S myšlienkou ekologického poľnohospodárstva som sa prvý krát stretol v roku 1989 v Českej republike, vtedy ešte Československej, kde som pracoval v Hrubej Vrbke na Morave neďaleko slovenských hraníc. V tom čase sa vytvorila skupina ľudí, ktorá šírila tieto myšlienky a neskôr založila zväz PRO-BIO.
Myslíte si, že má toto poľnohospodárske odvetvie šance na úspech?
Určite áno. V Európe hlavne v jej západnej časti, ale i vo svete rastie ročne trh s biopotravinami o 20-30%. Dopomohli tomu samozrejme i aféry BSE a slintačka - krívačka, ale je to spôsobené i uvedomovaním si ľudí, že je nutné urobiť niečo pre životné prostredie, trvalo udržateľný život a samozrejme svoje zdravie.
Čo vás viedlo od slov k činom - teda od propagátorstva rozšírenia myšlienky biopoľnohospodárstva na celom Slovensku k výrobe?
Cieľom zväzu Ekotrend bolo a je, poskytovať poradenstvo hlavne v pestovaní rastlín a v chove zvierat. Slovenské poľnohospodárstvo tvoria prevažne poľnohospodárske družstvá, súkromný sektor tvorí len asi 10%, z ktorého je len veľmi málo tých, ktorí majú záujem ekologicky hospodáriť. To znamená, že PD pestujú hlavne veľkoobjemové plodiny, ktoré väčšinou exportujú ako surovinu. Bolo veľmi ťažké presvedčiť podniky, aby finalizovali svoje produkty. Keďže som povolaním agronóm, tak jedna z posledných možností ako presvedčiť ostatných o tom, že cesta k rozvoju slovenského trhu
s biopotravinami je produkcia netradičných a malotonážnych plodín, ktoré je ľahšie uviesť na trh. Dúfam, že to bude efektívnejšia cesta poradenstva, ale nie je ľahká. Samozrejme rozhodujúcu úlohu tu zohralo i financovanie poradenstva v slovenských podmienkach.
Máte za sebou v zásade prvý rok veľkovýroby a veľkoobchodnej činnosti. Čo sa vám podarilo a čo nie?
Čo sa nám podarilo, tak to je skutočnosť, že sme uviedli na trh prvé slovenské biopotraviny a darí sa nám trh rozširovať. Čo sa nepodarilo, tak toho je veľa, ale určite sme chceli mať dnes na trhu už širší sortiment biopotravín.
Aké máte plány do budúcnosti?
Rozšíriť sortiment suchých výrobkov, koreňovej zeleniny a v spolupráci s inými pestovateľmi rozšíriť obchodnú sieť biopotravín na Slovensku.
Aké máte skúsenosti s odbytom - kto a kde má o vaše produkty najväčší záujem?
Najväčší záujem o naše výrobky majú mladí ľudia s environmentálnym cítením, mladé mamičky s deťmi, študenti, ľudia s rôznymi zdravotnými problémami, ale i vegetariáni. Odbyt je hlavne v mestách kde sú predajne so zdravou výživou a raciopredajne. Veľmi dobre sa začína rozbiehať trh i na východnom Slovensku. V Trenčíne existuje pri Centre environmentálnych aktivít Baranček Klub BioPaPa - Klub priateľov ekologického poľnohospodárstva, ktorého členská základňa už číta desiatky záujemcov o produkciu v kvalite BIO a neustále rastie. Existujú podobné aktivity aj v iných miestach v našom regione?
Myslím, že nie, nepoznám podobný klub.
Myslíte si, že v Bielych Karpatoch je potenciál na rozvoj biopoľnohospodárstva?
Myslím si, že áno, ale skôr v chove zvierat a možno zberu liečivých rastlín z voľnej prírody.
Máte tu v regióne kolegov biopoľnohospodárov?
V najbližšom okruhu sú to SEDOP Podkylava, Javorinka Moravské Lieskové, PD Poriadie.
A čo za hranicami - na Morave?
Na moravskej strane je veľa podnikov, ktoré sa zaoberajú hlavne chovom zvierat, ale i pestovaním ovocia. Sú združení väčšinou vo zväze PRO-BIO Starý Hrozenkov.
Čo by ste odporučil gazdom, poľnohospodárskym družstvám alebo iným záujemcom o ekologické poľnohospodárstvo - ako a s čím začať?
Je treba začať s tým, načo má už daný subjekt vytvorené nejaké podmienky. Treba začať na menšej ploche, alebo s menším počtom zvierat, získať skúsenosti a postupne potom môže rozširovať svoju výrobu.
A na záver trocha optimizmu - čo Vás v tejto Vašej "brandži" za posledný rok najviac potešilo?
Určite to, keď nám napíše zákazník, ktorý si kúpil naše výrobky, že sú dobré a chutia mu.
