Predstava hada, ktorý sa ticho plazí, alebo stočený čaká na svoju obeť niekde v ľudskom príbytku, sa obyčajne spája s tropickými krajinami, kde sú plazy oveľa bohatšie zastúpené, než v našej faune. No aj u nás dochádzalo a v určitej miere stále dochádza k situáciam, keď sa hady vyskytnú priamo v ľudských stavbách, resp. v ich blízkosti, pričom nemusí ísť len o vyslovenú náhodu.
Ak sa pozrieme trochu ďalej do minulosti, zistíme, že už naši predkovia - starí Slováci a Slovania vo všeobecnosti, boli zvyknutí na prítomnosť hadov v svojich usadlostiach. Keďže v tomto období, ešte pred prijatím kresťanstva, keď mali v ich náboženskom živote dôležitý význam rôzne kulty, patril k uctievaným zvieratám aj had. Existujú dochované správy o kulte domáceho hada, hada hospodára či hada hospodáříčka, ktorý žil s človekom v jeho obydlí a bol považovaný za záruku bezpečia a úspechu domu i rodiny. Tieto informácie pokryté prachom niekoľkých storočí však nehovoria o tom, o ktorý druh hada išlo. Vypátrať hada hospodáříčka sa podujal pred viac než štvrťstoročím známy český herpetológ Jiří Haleš, a myslím si, že jeho závery sú správne. Tak ako vo väčšine prípadov u zvierat, aj u hadov platí, že do blízkosti ľudských obydlí ich láka dostatok potravy a vhodné úkryty. Keďže mliekom sa hady živia len v rôznych povestiach a rozprávkach, lákajú ich sem predovšetkým myši a potkany (v minulých stotočiach krysy). Práve z tohoto dôvodu si starí Slovania vážili hady ako svojich pomocníkov, ktorí im pomáhali zbaviť sa týchto príživníkov. Ten, kto sa trochu vyzná v potravných nárokoch u nás žijúcich hadov ľahko vypátra druh hada, ktorého vo väčšine prípadov priláka do ľudských obydlí, resp. hospodárskych budov (maštale, chlievy, sýpky, senníky a pod.) bohatá potravná ponuka. Drobné hlodavce tvoria podstatnú časť úlovku vretenice - zmije a užovky stromovej. Keďže chladnomilná a "konzervatívna" vretenica severná (Vipera berus) sa až na drobné výnimky ľudským stavbám vyhýba, je najpravdepodobnejším kandidátom na kultového domáceho hada našich predkov užovka stromová (Elaphe longissima). Tento veľmi dobre šplhajúci had má tú výhodu, že dokáže využiť nielen prízemnú či suterénnu časť ľudských stavieb, ale aj ich povaly (půdy). Jeho veľkou prednosťou je i tá skutočnosť, že má napriek svojej veľkosti kľudnú povahu a keď mu neubližujeme, dokáže si zvyknúť na prítomnosť človeka do takej miery, že sa jeho úniková vzdialenosť zmenší na minimum. Ak by však užovku stromovú lákala
k našim obydliam len potrava, jej výskyt by tu zrejme nebol trvalý. Dôležitú úlohu tu zohráva i dostatok vhodných úkrytov, a čo je ešte podstatnejšie, veľmi vhodné miesta pre uloženie znášky. V minulosti to boli predovšetkým hnojiská, hnijúce seno, kompost a v novšej dobe aj piliny, teda tlejúce organické látky, ktoré sú veľmi vhodným substrátom pre inkubáciu hadích vajec. Tieto umelé inkubátory s obľubou vyhľadáva aj užovka obojková (Natrix natrix), ktorá sa však živí predovšetkým obojživelníkmi, takže tie ju sem lákať nemôžu. Tento druh by mohol byť druhým významným kandidátom na hada hospodára u starých Slovanov. Platí to predovšetkým pre severnejšie oblasti, kde užovka stromová nežije. O tolerancii k tomuto hadovi, resp. o jeho obľube u našich predkov svedčí i to, že sa dostal do rozprávok ako had so zlatou korunkou, na ktorú sa zrejme v ľudskej fantázii pretransformovala žltá škvrna ležiaca za hlavou. Ďalšie druhy hadov žijúce u nás nemajú k ľudským stavbám prakticky žiadny vzťah. Rybožravá užovka fŕkaná - podplamatá (Natrix tessellata) by sa mohla nasťahovať snáď len do domu vodníka. Užovka hladká (Coronella austriaca), ktorá sa živí vo veľkej miere jaštericami, má miestami vzťah k starým, rozpadávajúcim sa hradom, osídleným bohatými populáciami jašterice múrovej, miestami i jašterice krátkohlavej (ještěrka obecná). Samozrejme, že nemožno vylúčiť žiadneho hada ako náhodného návštevníka v ľudskom príbytku či inej stavbe (chata, senník). Napríklad posledne spomenutá užovka hladká, inak prchký a útočný had, sa stal hadom hospodárom pod jedným včelínom orientovaným na južnú stranu. Pozoroval som ho tu niekoľko rokov, a keďže mu neubližoval ani včelár, ich spolunažívanie bolo bez problémov. Prečo sa však spolužitie s hadmi v našich končinách od čias starých Slovanov tak radikálne zmenilo a kult domácich hadov zanikol? Na vine bol predovšetkým rozvoj kresťanstva, ktoré sa snažilo staré kulty zlikvidovať i tým, že ich protagonistov vyhlásila cirkev za spojencov pekla a "had pokušiteľ" mal k takémuto označeniu skutočne len krôčik. V rámci oživovania rôznych starých tradícií by bolo veľmi prospešné, keby sme u nás opäť oživili aj kult domáceho hada či hada hospodára, pretože vzťah väčšiny našich ľudí k hadom je stále veľmi negatívny. Viac pozornosti by si samozrejme zaslúžila vzácnejšia užovka stromová, ale civilizovane (či skôr barbarsky) by sme sa mali správať aj k bežnejšej užovke obojkovej i ostatným hadom.