Poznáte to nutkanie - skoré jarné slnko a teplomer - klamár vás vyženú na bicykel. Zodpovedne šliapete do pedálov a kontrolujete, či príroda nezabudla, že má chystať jar. Nezabudla. Vpravo rozkvitnuté driene, vľavo prvé podbele (upozorňujem, že je veľmi skorá jar - taký záver marca), ešte len zopár odtieňov zelenej. Zdá sa, že všetko bude, napriek varovaniam a kuvičím hlasom ochrancov prírody, opäť fungovať tak, ako sme zvyknutí. A tu zrazu...
Žaba. Mŕtva žaba na ceste. Ťažko určiť, akého druhu - hustá premávka s ňou urobila svoje. Kde sa tu vzala? Ako si dovoľuje rušiť jarnú idylku?! Žaby predsa majú byť v lesoch a záhradách, pri vode, prípadne v rozprávkach. Môžu byť aj inde, ale rozhodne by sa nemali vyvaľovať mŕtve na našich cestách.
Z pohľadu žiab, a ten je sakramentsky starý, však naše cesty, asfaltové cesty - pýcha infraštruktúry, vôbec nestoja za reč. Sú niečím tak nepatrným, ako jedna čiarka na celoživotnom účte dobrého pivára. Sú iba malým spestrením ich starých, neobyčajne jasných a presných ciest. Ciest za vodou a novým životom. Tieto ľudské cesty majú z pohľadu žiab iba jedinú chybu. Jazdia po nich autá. Stále viac, stále častejšie a rýchlejšie. A sú stále ťažšie.
Žaby nedbajú, nesťažujú si. A mali by si na čo. Najskôr sme z nich spravili záporné hrdinky v rozprávkach. Potom sme im zobrali čistú vodu. Napokon im berieme aj tú ostatnú. Na prameni, na ktorom sedela žaba, teraz sedí človek. Okrem vody im berieme aj životný priestor - chemizácia, zúrodňovanie, meliorácie. Čo im dávame, o to zrovna nestoja: krajinu prešpikovanú cestami a diaľnicami, rôzne pasce v podobe vybetónovaných jám a kanálov, múrov a múrikov. Zlaté bociany, musia si hovoriť žaby.
Čo takto dať žabám aspoň jeden pekný darček? Niežeby oň stáli alebo vypisovali Ježiškovi. Ono to bude aj tak skôr darček pre nás - pre ľudí. Nemusí to byť hneď "Rok žaby", ako sme si vyhlásili my v Trenčíne. Ani projekt "Anura - Caudata", zameraný na záchranu obojživelníkov na Strednom Považí, kde sme v rámci jarných prenosov na nebezpečných úsekoch ciest robili 32 dni "Žabie TAXI" a preniesli do bezpečia 7.615 žiab. Bohato bude stačiť, keď si tí starší rozpomenú, kdeže to kedysi tak prenikavo krásne zvykli kŕkať žaby a tí mladší tam potom vykopú to vodné javisko pre bezplatné a nekonečné žabie koncerty. A najmladší? Pre tých je tiež jedna domáca úloha: zabudnúť na chvíľu na pokémonov a bioniklov a skúsiť nájsť dajakého skokana či rosničku (Naschvál nepíšem, že ropuchu. Tie sú strašne nebezpečné - jedovaté a aj zuby vedia porátať!). Teda nájsť, neublížiť a iba pozorovať, čo taká žaba vlastne robí - to je pre človeka, jedno či malého alebo veľkého, asi dosť ťažké. Rovnako na Slovensku, Morave alebo v Čechách. Ale, skúsme to.
Drahoš Stano
Trenčín