V obci Rokytnice u Slavičína v (bývalém) okrese Zlín stojí lípa, která byla dne 14. listopadu 2001 Správou CHKO Bílé Karpaty vyhlášena památným stromem. Jedná se o lípu velkolistou (Tilia platyphyllos), která se nachází u kapličky v centru obce nedaleko obecního úřadu. Zde svou velikostí tvoří nápadnou dominantu. Její stáří je kolem 300 let. Koruna má asymetrický tvar a šířku 24 m, což je více než výška celého stromu (20 m). Také obvod kmene (ve výšce 1,30 m nad zemí) je obdivuhodný a patří se svými 433 cm k "nejtlustším" památným stromům v Bílých Karpatech.
V době vyhlášení byl strom poměrně vitální, ale hlavní větve byly poškozené dřívějším neodborným ořezem, čímž utrpěla estetika koruny a vzniklými ranami pronikala do stromu hniloba. Proto bylo v roce 2002 na této lípě provedeno ošetření, jež financovala Správa CHKO. Kromě zdravotního řezu a formování koruny byly ošetřeny a zastřešeny dutiny.
Zdroj možného ohrožení tohoto památného stromu představuje úprava těsně přiléhající komunikace nebo zásahy do koruny z důvodu ochrany nadzemního elektrického vedení a vedení telefonu, které se nachází přímo v prostoru koruny. Takové nebo jiné zásahy, jak na stromě samotném, tak i v ochranném pásmu kolem něj (o poloměru 14 m), nyní podléhají předchozímu souhlasu orgánu ochrany přírody.
Bohumil Jagoš
Čo s nájdeným živočíchom?
Občas sa stane, že bežný človek pri prechádzke prírodou natrafí na bezmocné zviera - postreleného dravého vtáka, vtáča vypadnuté z hniezda, mŕtveho či popáleného myšiaka pod elektrickým vedením, zdanlivo opustené mláďa srnky, pritajené vo vysokej tráve, prípadne zastrelenú sovu. Alebo v budove objaví poletujúceho netopiera, zobudeného zo zimného spánku. Niekto má zas obavy o labuť, túlajúcu sa po prostriedku obce. S podobnými problémami sa raz za čas obracajú ľudia na Správu CHKO, od ktorej očakávajú niekedy radu, niekedy okamžitú záchrannú akciu.
To, že spomenuté srnča treba radšej oblúkom obísť a starosti oň prenechať jeho matke, by mnohí vedeli. Aj väčšie vtáča vypadnuté z hniezda má ešte istú šancu na prežitie bez našej pomoci, a s jeho prípadným úhynom príroda prirodzene počíta. Trocha iná situácia nastáva pri zranených jedincoch prirodzene vzácnych druhov, napríklad dravých vtákov. Obdobie, počas ktorého človek zásadne pozmeňuje celé životné prostredie, je z pohľadu evolúcie všetkých druhov kratšie než jediná sekunda z celého ľudského života, takže len ťažko môžeme čakať, kým sa spomenuté myšiaky začnú rodiť s vrodenou nedôverou k stĺpom elektrického vedenia.
Zákon
V snahe uchovať pestrosť prírody spoločnosť už dlhé roky prijíma zákony na ochranu druhov, ktoré sú z rôznych dôvodov ohrozené (predovšetkým stratou biotopov vďaka činnosti človeka, ale aj svojou prirodzenou zriedkavosťou a vzácnosťou). S každou novelizáciou príslušného zákona sa ich zoznam predlžuje a dnes už zákon usiluje aj o ochranu lokalít týchto druhov. Na tomto zozname dnes už figurujú takmer všetky naše druhy vtákov, aj cicavcov.
V prípade, že zranené chránené zviera má vyhliadky na uzdravenie, má zmysel jeho umiestnenie v rehabilitačnej stanici, liečba a následné vypustenie do prírody. Takúto stanicu zriadilo Ministerstvo životného prostredia v Bojniciach (v areáli ZOO). Doopatrovať tu podľa zákona musia aj chránené zvieratá, ktoré po prípadnom uzdravení už nebudú schopné samostatného života v prírode. Pre krátkodobé umiestnenie a preliečenie slúžia chovné stanice - na ich zriadenie sa vyžaduje odborné zázemie a splnenie množstva ďalších podmienok. V pôsobnosti Správy CHKO takéto možnosti nie sú.
Problematiku nakladania s nájdenými zranenými a usmrtenými živočíchmi upravujú v súčasnosti viaceré právne predpisy:
Zákon o ochrane prírody (543/2002) - vzťahuje sa na chránené živočíchy.
Zákon o CITES (237/2002) - vzťahuje sa na druhy zo zoznamu CITES (druhy chránené ešte aj medzinárodným dohovorom, v prípade nálezu v zásade len narastá množstvo agendy úradníkovi).
Zákon o poľovníctve - vzťahuje sa na poľovnú zver.
Postup
Človek by mal v prvom rade vedieť rozlíšiť, či ide o poľovnú zver (v tom prípade sa môže obrátiť na najbližšie poľovné združenie), alebo o chránený druh živočícha (aj niektoré druhy poľovnej zveri sú chránené - z vtákov myšiak hôrny, myšiak severský, jastrab veľký). V takom prípade by mal kontaktovať úradníka z Okresného úradu, odboru životného prostredia. Jemu zákon ukladá povinnosť rozhodnúť a konať ďalej - zabezpečiť ošetrenie, prevoz, náležitú starostlivosť, prípadne umiestnenie v rehabilitačnej alebo chovnej stanici, okrem toho musí vypracovať a viesť príslušnú evidenciu.
Zvláštna situácia nastáva pri náleze zjavne úmyselne poraneného (napr. postreleného) či usmrteného jedinca - môže ísť o trestný čin pytliactva, prípadne poškodzovania chráneného druhu živočícha. V takom prípade vstupuje do hry aj polícia, ktorá má zaistiť dôkazy.
Kontakty
Ako vidno, tvorcovia zákona o ochrane prírody pokladajú aj dobre mienenú amatérsku starostlivosť o väčšinu "väčších" zvierat za nežiadúcu a z pozície pracovníka Štátnej ochrany prírody nemôžem dávať dobré rady typu "ako sa postarať a čím nakŕmiť mladého bociana". Ak sa vám teda pritrafí nájsť zranené zviera, ktorému je ešte možné pomôcť, skúste sa telefonicky obrátiť na príslušný okresný úrad. Ak by tento postup z najrôznejších príčin zlyhal, môžete skúsiť kontaktovať aj Správu CHKO (tel. 032 / 659 83 87) - v núdzových prípadoch už naši pracovníci prevážali dravca do Bojníc alebo umiestňovali netopiera do jaskyne. Dobrou radou môže pomôcť napríklad aj Spoločnosť pre ochranu vtáctva na Slovensku (SOVS) - tel. 02 / 554 221 85, pripadne 0905 / 256 184.