Začalo sa to asi takto: doma sa nám minul olej a keďže zásobiť domácnosť je moja starosť, zašiel som do dediny a z búdky zatelefonoval do biopredajne, v ktorej, pokiaľ sa dá, nakupujeme biopotraviny pre našu domácnosť. Predajňa patrí našim priateľom, a keď ju asi pred rokom (možno ako jednu z prvých na Slovensku) otvorili, so ženou sme sa veľmi potešili, že si nebudeme musieť zadovažovať potraviny v BIO kvalite iba zo zahraničia, ale že si ich budeme môcť kúpiť aj tu, na Slovensku. Cenovo boli porovnateľné - väčšinou tiež z dovozu. Náš záujem pomôcť dobrej veci ako sa dá viedol k rozhodnutiu - prednostne nakupovať v tejto predajni.
Všetko na vývoz
Do tejto doby totiž na Slovensku, až na pár výnimiek, takmer nebolo možné kúpiť potraviny v BIO kvalite. Nie že by ich nikto na Slovensku nepestoval. Ekologickí poľnohospodári existujú na Slovensku už viac ako desať rokov (obhospodarujú asi 2,5% poľnohospodárskej pôdy = cca 50 000 km2; do systému je zaradených okolo 80 subjektov). Ale kúpiť tak pred rokom ich produkty bolo takmer nemožné. Dôvod bol jednoduchý - väčšina z nich (viac ako 95 %) sa vyviezla do zahraničia. Aj dnes by nám na spočítanie našich domácich spracovateľov a výrobcov biopotravín stačili prsty 1 ruky.
Smutné na tom je, že u nás vypestované bioprodukty niekto šikovný v zahraničí spracuje na výrobok. My si potom musíme kupovať drahé dovozové biopotraviny (možno aj spracované zo slovenských bioproduktov) a náš štát to všetko ešte dotuje. Keď nám tu už nezostávajú bioprodukty, aspoň tá čistejšia krajina nám tu zostane (tú našťastie zatiaľ nie je možné vyviezť).
Všetko na vývoz