Ako poslovia jari sú obyčajne označované lastovičky či iné z južných krajín prilietajúce vtáky, no v skutočnosti ich každoročne o niekoľko týždňov predstihujú podstatne menšie živočíchy, ktoré patria medzi páchnuce bzdochy - ploštice.
Pritom to nie je hmyz, ktorý by bol verejnosti neznámy, aj keď ho možno väčšina ľudí nepozná podľa oficiálneho pomenovania, teda ako cifruše bezkrídle - ruměnice bezkřídlé alebo pospolité (Pyrrhocoris apterus). Ľudové názvy týchto čierno-červeno sfarbených bzdôch sú veľmi rozmanité. Na Slovensku ich najčastejšie volajú kňazi, hrobáriky či kravky, na Morave a v Čechách tiež kněz, kněžíček, kravka, anka, hrobařík, voják, pěšák i francouz. Názvoslovie sa môže samozrejme vyvíjať a modernizovať, my sme ako deti volali cifruše električky. Prečo, to vysvetlím neskôr.
Verím, že teraz už väčšina z čitateľov vie, že mám na mysli skupinovo žijúce, takmer výlučne nelietavé bzdochy, ktoré sa objavujú ihneď po roztopení snehu na báze kmeňov líp. V rokoch, keď príde jar skoro, možno prvé zhluky slniacich sa cifrúš objaviť na kôre líp už koncom februára, v marci sa miestami priam hemžia, najčastejšie v starých alejach, na cintorínoch a v parkoch, teda všade tam, kde rastú lipy. Vzťah týchto skupinovo žijúcich bzdôch k lipám si všimli už naši predkovia, no objasnili ho až entomológovia. Nejde o žiadne veľké tajomstvo - dôvodom je potrava, konkrétne lipové semienka. Práve skoro na jar, keď sa rastlinstvo ešte len prebúdza a objavujú sa prvé snežienky, poskytujú lipoidné látky uložené v minuloročných semenách lipy týmto bzdochám energiu. Keď sa pozorne zahľadíme na zhluky cifrúš pri koreňových nábehoch líp, určite si všimneme, že okrem slnečného kúpeľa sa venujú svojej najobľúbenejšej potrave. Lipové semienka nabodávajú a vysávajú pomocou ostrého cuciaka. Získajú tak veľmi rýchlo dostatok energie a pri teplotách okolo 15 oC sa začínajú páriť.
Párenie trvá až dva dni, pričom väčšia samička za sebou vláči menšieho samčeka. Nám deťom tieto páry pripomínali farbou i spojením dva vagóny električky, dnešné deti by asi museli mať bujnejšiu fantáziu… Po kopulácii kladú samičky do pôdy alebo pod kamene asi 30 vajíčok, z ktorých sa o dva týždne vyliahnu larvy. Tých sú pod kameňmi, v kamenných múrikoch a podobných úkrytoch, vždy neďaleko líp, celé stovky. Dospelé bzdochy postupne hynú, no už v horúcich letných dňoch dospieva z lariev nová generácia dospelcov - imág. Z okolitých líp im priam ako manna padá čerstvá potrava, takže do jesene si môžu cifruše vytvoriť dostatok energetických zásob, aby zahrabané pod lístím a v koreňoch líp prečkali aj tú najkrutejšiu zimu.
Treba však podotknúť, že cifruše sa okrem lipových semien živia aj inou potravou. Vysávajú semená ďalších druhov rastlín, ale aj slimáky, červy a oslabený či uhynutý hmyz. Tieto pomerne málo pohyblivé a v drvivej väčšine bezkrídle bzdochy sa nemusia príliš obávať nepriateľov, pretože majú odporný pach i chuť, podobne ako väčšina bzdôch. Na to, že sú nejedlé, ba až jedovaté, upozorňujú potenciálnych predátorov svojím pestrým sfarbením. No a ten, kto nerešpektuje varovné STOP a ochutná toto lákavé sústo, tak už určite viackrát neurobí. Stačí si spomenúť ako chutí jahoda či malina, na ktorej sedela niektorá bzdocha…
Napriek tomu, že ostatným živočíchom a ani nám ľuďom cifruše nevoňajú, zostane nerozlučná dvojica lipa - cifruša symbolom nášho vidieka. Dúfajme, že lipy z našich miest a obcí postupne nevymiznú. Doplatili by na to nielen cifruše, ale aj mnohé ďalšie desiatky živočíchov existenčne viazaných na tento krásny listnatý strom, náš národný symbol.